Ako mládenec k počítaču prišiel a ovládať sa ho naučil

Ták priatelia, konečne budete mať možnosť nahliadnuť do zákulisia vývoja emulátora tej krémovo žltej krabice (spodok bol hnedý) s menom Sharp mz800. Ako to vlastne začalo? Po tom ako si môj strýko kúpil tento počítač (myslím že to bol rok 1986 alebo 87), strávil som uňho celé prázdniny. Mal som dovtedy skúsenosti len s (legendárnym) PMD-85 a šarp bol jednoducho o niekoľko konských dĺžok vpredu. Po dlhšej dobe drankania u rodičov som si vydrankal, že mi ho kúpia a tak sme naklusali do bratislavskej Omnie (jediný dovozca a predajca toho zázraku). Bola to schôdzka naslepo, pretože jediné čo vtedy mali na sklade bol model mz811, teda bez kazeťáka. Predstava, že by som mal odísť bez počítača bola nemysliteľná, a tak som presvedčil otca, že domáci dvojkazeťák bude OK (až neskôr sa ukázalo, aký to bol dobrý nápad - vďaka finte s "rýchlonahrávaním" dvojdeku som kazety nahrané obyčajnou rýchlosťou mohol pomocou TC naťahovať rýchlosťou dvojnásobnou). Predavač nám predviedol demo (ktoré som v tom čase už mal prelustrované do najmenších detailov) a spokojný a ľahší o (otcových) 6600 korún českosloenských som sa doma vrhol na svoj počítač. Rozčarovanie prišlo, keď mi kazety zo strýkovej 821ky nešli nahrať. Tak som zistil čo je polarizácia (ten prepínač vzadu) a na čo je dobrý ekvalizér. Potom prišli suchoty na softvér. Tých pár blbostí, čo doniesol strýko z nemecka (však viete: Nakamoto, Pacman, Blizzard, Zexas, Hangman, Advoka...) nestačilo na dobrú zábavu. Ale Flappy - to je taká malá legenda - na jednej burze sedel maník so zapnutým Sharpom a mal pusteného Flappyho (v tej dobe jediná hra ma šarpa, čo mala dobrú muziku a ako-tak dobre vyzerala). Hneď som si kúpil kazetu (GoldStar) a požiadal ho o nahratie. Myslím že to bolo gratis. Touto cestou mu ďakujem (bolo to v Žiline na Vlčincoch).

Myslím, že aj vďaka tomu, že nebolo toľko hier ako na Atari, ZX či komodorku, vrhol som sa na programovanie. Keď mi už nestačil bejzik, koketoval som s fortranom a neskôr so sotrojákom. Doslovne strojákom, pretože som nemal žiadny assembler, nieto ešte makroassembler. To mi pripomenulo jedného spolužiaka (ahoj Raman Zuberi), ktorého mama robila vo výpočtáku a sľúbil mi zohnať dokumentáciu k assembleru. Doniesol mi pár stoviek strán z počítačovej tlačiarne o asembleri nejakej sálovej kravy, čo bolo pre mňa absolútne nečitateľné. Mohol mi doniesť kuchársku knihu v hebrejčine - bolo by to to isté... Ale aj tak si cením jeho priateľskú službu.

No a tak som sa prekusával tých pár rokov s mojim, školským (priemyslovka na ktorú som chodil dokonca JEDEN kúpila, aj keď stál zlomok z ceny PMDčka, ktorých bolo v škole asi 30!) a kamošovým šarpom (ahoj Daniel) až k ére PC. Z toho obdobia zhrniem pár dojmov:
o Nenávidel som chlapíkov, čo predávali hry (a soft všeobecne). "Pošli kazetu, nahrám kus za 5 korún" a podobné inzeráty ma vytáčali. Raz som to skúsil (nejaký z Košíc), poslal mi nahratú iba jednu stranu kazety - vraj na druhú stranu nešlo nič nahrať. Ďakujem pekne. A hry nestáli za moc... Môj emulátor dostane každý zadarmo. Ja som svoje dostal - už slušne ovládam Javu.
o Nadčasovosť sharpa sa prejavila aj tým, že jeho HW architekúra bol vzorom pre vytvorenie vysokoškolskej učebnice v odbore elektronika (STU Blava) v prvej polovici 90s (fakt, videl som ju na vlastné oči a časti venované obsluhe klávesnice, či prerušení pri konštrukcii počítačov boli vlastne opisom šarpa). Dosť z jeho HW koncepcie prešlo aj na PC. Pripomenulo sa mi aj to, že mama bola proti jeho kúpe a tvrdila, že je to "výbehový typ". V podstate mala pravdu - nik iný na svete ho nechcel (v tak veľkom rozsahu ako v československu ho isto nikde nemali).
o Mojim najobľúbenejším vývojovým prostredím sa stal X-Basic. Vďaka perfektne vypracovaným a okomentovaným(!) demám som sa doň rýchlo dostal a soft vznikal ako na bežiacom páse. Keďže som mal supervýkonnú tlačiareň BT-100, disassembloval som obslužné rutiny z príručky (pre PMD-85) a napísal si vlastný soft pre tlač obalov na kazety (aj s obrázkom) alebo program, čo tlačil plagáty (na A4 alebo dokonca po jednotlivých listoch na A3 či A2) zo súborov v GH Painte. Týmto ďakujem Michalovi Kreidlovi za kazetovú verziu x-basicu. Nikdy som nevlastnil žiadny disk (RD/FD/QD), a tak som svet ochudobnil o niekoľko skvelých programov (ktoré nevznikli, lebo som zabíjal čas nahrávaním z kazety).
.: K tomu ešte poznámka - finta CTRL+reset prišla na um môjmu strýkovi (vraj to nejaké iné počítače tiež majú) až po vyše roku(!) používania. Dovtedy som po seknutí vždy nahrával všetko od začiatku. Ja blbec.
Poznámka 2 - komentovaný výpis ROM by ma v tej dobe asi raketovo odpálil do úplne inej roviny skúseností... Tiež Internet chýbal...

Boli to krásne časy a myslím, že tomu stroju niečo dlhujem. Spravil zo mňa to čo som - expert na softvér.

No, ale dosť nostalgie a poďme k emulátoru. Ten som sa rozhodol napísať pod dojmom z vlny emulátorov (vyskúšal som snáď všetko čo poznám - PMD, Atari, C64, Amigu, SNES alebo System 16). Vďaka Inetu som zistil, že napísať emulátor nie je až také ťažké (fakt!). Začal som preto, že emulátory šarpa moc nefičali - buď len 700vka (good job, Marukun) alebo vyžadovali dosť exotické prostredie (Cygwin pre mz800em). Krátky prvý pokus začal na jar 1999 v céčku (DJGPP a Allegro). Vývoj som musel stopnúť kvôli vyťaženosti v práci. Na jar 2000 som sa inšpiroval Java verziou emulátora Spektra, a tak som začal zháňať SDK pre Javu. Najnovšia verzia (a zatiaľ jediná, čo podporuje zvuk) je 1.3. A tak som sa pustil do práce. V priebehu času sa mi ozvalo pár ľudí (vďaka avízu o vývoji emu, ktoré som nechal na sharpmz.computingmuseum.com) a tak som (s prekvapením) zistil, že emu píše pekná kopa ľudí. Najďalej je jednoznačne Zdeněk, s ktorým som vcelku v kontakte a dosť konzultujeme. Musím ale konštatovať, že ovplyvňovanie na úrovni kódu je nulové. Každý píšeme po svojom, a tak publikum ukáže, ktorý emu je lepší (samozrejme, že chcem aby to bol UMZE). Predpokladám, že UMZE bude náročnejší na HW, ale je to cena za úplne detailnú emuláciu všetkého.